Posadili sme sa do motoráčiku JET a čakali.
Teda, ja René a Rudolf.
René tipoval, že to bude husté, Rudolf sa upíjal domácou jabĺčkovicou.
Na treťom peróne čakala matrioška – či skôr matróna.
Neviem ako dlho, naposledy ju museli dávať dolu z plota mestskí policajti.
No teraz nám núkala kyslé uhorky a vodku.
Kedze sme abstinenti (az na Rudolfa – on nechodi na golf)
liali sme toto pohostenie do celnych ostrekovacov nasej masinky.
vzdy po doliati z vdacnosti zavrtela vyfukom, coby chvostikom.
Takže, kým sme definitívne dokovali v Nových Zámkoch, kapitán ešte opatrne sondoval pristátie pomocou starých pneumatík.
Naše prvé kroky smerovali hneď do prvej krčmy, kde sa podáva echt halászlé.
Radnicu sme obišli, tam by sme sa nedohovorili ani posunkovou recou.
Nasadli sme na lod Nove Zamky – okolie.
Mysleli sme si. Jeden stary Madar prisiel ku nam, ze ma nejaku slamu na kurenie v parniku.
Zial, kotol bol uz prepaleny, slama vlhka, nehodna ani na podstielku pod tie bozie hoviadka.
preto sme to prerusili. dodnes tam sedime, Rudolf popija jablckovicu,
Rene chodi rekreacne na golf a ja pofajcujuc vyrabam zo zvlhnutej slamy upomienkove figurky.
To je k jedu.
Dostaneme sa odtialto?
Nabuduce napisem ako…